Saleziáni don Bosca

Všetko to začalo obyčajným chlapčenským snom. Jano bol jedným z pomedzi mnohých chalanov, ktorí sa naháňali po lúkach Piemotských lazov v Taliansku. A predsa chcel viac. Videl to, čo iní nevideli. Videl tých, čo boli  sami, tých, čo nemali čo jesť, tých, ktorí žili život bez zmyslu a bez skutočných hodnôt. Nečakal, začal hneď. Už ako chlapec sa pravidelne stretáva so svojimi vrstovníkmi. Hrá sa s nimi a rozpráva im o Bohu. Tu kdesi sa rodí jeho rozhodnutie prežiť svoj život takto, medzi mladými.

Z malého Janka sa stane kňaz, ktorého dnes pozná celý svet pod menom don Bosco. A zasa, vidí to, čo iní nevideli. Taliansko v tej dobe je postihnuté politickými a  ekonomickými turbulenciami viac ako akékoľvek iné krajiny Európy v 19. storočí. Turín je preplnený sirotami, chlapcami bez domova, bez vzdelania, bez úcty, bez lásky a prijatia... Títo chlapci, uličníci, sa stali zreničkou v oku mladého kňaza. Im sa rozhodol darovať celý svoj život.

Najprv to bolo jednoduché nedeľné popoludnie, kde sa hrali na akomsi dvore, učili čítať a písať, no hlavne, kde sa cítili doma. Ale domov potrebuje steny! Donovi Boscovi sa podarí z akejsi šopy vybudovať domov pre chlapcov bez domova. Tak už opusteným Turínčanom nepatrilo len jeho nedeľné popoludnie, ale celý jeho život. Školy, dielne, herne, ihriská ... Malá šopa sa rozrástla do takých rozmerov, že v deň jeho smrti „v nej“ bývalo už vyše 800 chlapcov.

A zasa videl don Bosco viac ako ostatní. Videl opustených chalanov nielen na predmestí Turína, ale i za jeho múrmi, videl ich za hranicami rodného Talianska, ba videl ich za ďalekým morom. Jeho oko dovidelo na každý kontinent obývaný ľuďmi. Všade, kde boli opustení mladí. A tak sa s chlapcami, ktorí už „povyrástli“, rozhodne založiť rehoľnú spoločnosť. Nazve ju po svojom obľúbenom svätcovi, ktorého láskavosťou sa inšpiroval, „Spoločnosť svätého Františka Saleského“, dnes známu ako „Saleziáni dona Bosca.“

Dnes, 150 rokov, od vzniku saleziánskej spoločnosti, žije po celom svete takmer 17 000 saleziánov. Ich prvoradým cieľom je prežívať svoj život zasvätený Bohu medzi mladými a pre mladých. Preto sú známy osobitne na poli výchovy.

Na Slovensko prišli Saleziáni v roku 1924 do dedinky Šaštín na Záhorí, kde otvorili gymnázium. Dnes sú už v 17 mestách, v ktorých majú vyše 2O tzv. „diel“. Venujú sa mladým v oratóriach, teda v mládežnických strediskách a tiež v školách, ale i v špeciálnych dielach pre Rómov.